Nástup dieťaťa

Príchod do škôlky býva, najmä spočiatku, u mnohých detí sprevádzaný plačom. Ide o bežnú reakciu, najmä v prípade, že dieťa nie je zvyknuté tráviť čas mimo domu a bez rodičov.

Dieťa sa potrebuje adaptovať na nové prostredie a zvyknúť si na iný režim a plač je prirodzeným mechanizmom, ktorý mu v tom pomáha. Niekedy sa dokonca stáva, že deti napodobňujú ostatných rovesníkov – keď vidia, že iné deti pri príchode do škôlky plačú, rozplačú sa aj oni. 

Pokiaľ je tento plač len prechodným obdobím a nesprevádza príchod do škôlky každý deň počas dlhšieho obdobia, ide o normálnu reakciu. Rovnako to platí v prípade, že dieťa neostáva usedavo plakať aj hodiny po príchode do škôlky, ale po krátkom plači sa rozptýli inými hračkami a činnosťami a na stres z odlúčenia rýchlo zabudne.

Hoci každému rodičovi pri pohľade na nariekajúce dieťa stisne srdce, odborníci radia nevzdávať sa, ani keď prvé dni sprevádza usedavý plač. Namiesto toho, aby ste sa hneď po niekoľkých „neúspešných pokusoch“ rozhodli dať si pauzu a nechať dieťa niekoľko dní doma, pozhovárajte sa s učiteľkou, ktorá vám dá iný pohľad na to, ako to vaše dieťa naozaj zvláda po vašom odchode. 

Práve fakt, že dieťa bude po 2 alebo 3 rokoch každodennej starostlivosti od mamy po prvýkrát odlúčené zvládajú práve ony veľmi ťažko. „Deti často plačú, lebo plačú ich mamičky. Oni nevedia čo ich čaká, oni sa väčšinou do škôlky tešia. Škôlkari začnú mať problém až 2. alebo 3. deň, keď zistia, že toto je pravidelné,“ hovorí psychologička.

Maminky by sa na odlúčenie mali pripraviť vopred a vedome sa upokojiť. Stále platí fakt, že keď bude spokojná mama, bude spokojné aj dieťa.

Čo však môžete urobiť ešte pred začiatkom školského roka, je naučiť dieťa tráviť určitý čas bez Vás. Nechajte ho celý deň u starých rodičov či iných príbuzných alebo známych, postupne môže stráviť na takýchto „prázdninách“ aj celú noc. Uistite dieťa, že sa poňho vrátite, vyhnite sa však presným časovým termínom ako „prídem po teba o tri hodiny“ – dieťa si tento časový úsek ešte nevie predstaviť.  

Čo však dieťaťu môže dodať pocit komfortu aj po odlúčení je hračka. Mnoho detí má svoju obľúbenú hračku, na ktorú už od raného detstva nedá dopustiť. Psychologička a psychoterapeutka PhDr. Eva Reichelová, CSc. vysvetľuje: „Niektoré deti potrebujú mať pri sebe hračku, ktorá u nich reprezentuje prechodový objekt. Táto hračka má pre dieťa emočný zmysel, dieťaťu dáva pocit istoty, pripomína prítomnosť matky a pomáha mu tak zvládnuť separáciu.“ Takouto hračkou bývajú najčastejšie mojkáčikovia či mäkké plyšové hračky, ale pokojne to môže byť aj autíčko či bábika. Väčšina materských škôl nemá problém, ak si dieťa takúto hračku prinesie so sebou.